poviedky

Ja som raz bola tam, kde ani živáčka nebolo. No vlastne iba niektorý avšak iný tomu skôr hovoria nebo či raj, no ja som bola niekde inde. Ja som bola niekde kde bolo ticho. Tma a ticho. Milujem tmu.
Bol to pokoj po akom som vždy túžila. Pokoj a ticho. Vždy na mňa nadávali hovorili mi čo sa staráš, len som chcela pomôcť. Vyháňali ma z partie odstrkovali ukazovali na mňa prstom len preto, že som bola iná.
Nemala som priateľov. Nikomu neprajem nemať priateľa. Bolo to ako by moje srdce bilo lebo muselo avšak nemalo pre koho. Rodičia ma odcudzovali. Neustále vraveli, že nie som ich dcérou, že sa stala chyba. Plakala som každú noc vo svojej posteli. Nemyslela som na nič na nikoho. Môj život nemal zmysel. Na čo žiť, keď nie je pre koho. Nikomu nemá čo dokazovať, ani sebe nemusím nič dokázať. Tento svet je jedná veľká skazená spoločnosť, ktorá netoleruje potreby druhých len seba.
A tak som si našla svoje dvere. V tme a tichu. Už na mňa neukazujú, nesejú a nenadávajú. Mám len svoju tmu a svoj pokoj.....